Ten článok je zaujímavý avšak je len zhrnutím mnohých článkov a rozborov Isaiah microarchitektúry z tej doby tj. 2008 a 2009 kedy ešte o ooo Bobcate nebolo ani chýru ani slychu a konkurentom bol len in order Atom, nad ktorým samozrejme Nano (Isaiah) dominoval.
Škoda, že nieje k dispozícii staré dobré ehw forum vlákno tak by sa to dalo ľahko dohľadať.
zdroj: https://hothardware.com/reviews/vias-gl ... or2?page=1
zdroj: https://techreport.com/review/13996/a-l ... hitecture/
zdroj: https://www.legitreviews.com/centaur-te ... -cpu_719/3
Autor sa napr. pozastavuje o 64kB cache L1D a aj L1I s nízkou asociativou, ale paradoxne už prvé VIA C3 a aj C7 mali takto veľkú L1 cache (spolu 128kB) to je dedičstvo Centauru a WinChipov kedy WinChipy a prvý VIA C3 Samuel nemal L2 cache. Samozrejme vysoká asociativita už je iná vec.
Proste VIA resp. Centaur sa musel posunúť z in-orderov WinChip => VIA C3 => VIA C7 vyššie.
To, že to bolo malé silné jadro na tú dobu je druhá vec.
Napr. v roku 2011/2012 keď už bol v plnom prúde redizajn pôvodnej Isaiah microarchitektúru do monolita C5R tak prvé návrhu dokonca rátali so 4MB L3 cache potom sa skrz náklady uvažovalo len 2MB L3 cache a ako vieme z finálneho návrhu C5R, žiadna L3 cache sa nakoniec nekonala.
zdroj: https://www.heise.de/ct/ausgabe/2012-24 ... 35457.html
C5R je ekvivalent ZX-C (ZX-C+) a rozvíjala sa do SoC-ov KX-5000 a KX-6000 z ktorej tieto procesorové časti SoC-ov vychádzajú ako stále malé jadrá.
Prechodné implementácie C5R kedy to potreboval Zhaoxin malé jadro C5R a jeho deriváty vyhypovať (frekvencia až do 3.0GHz, 4MB L2 na štvorjadrový cluster, atď.) vyššie poznáme z KX-5000 resp. KX-6000 pričom si uvedomovali limity tejto microarchitektúry a viac sa sústredili na integráciu do SoC.
O veľké jadro sa začala VIA (VIA Alliance Semiconductor company) reálne pokúšať až na základnej jasnej požiadavky Zhaoxinu, ktorý sa tak ako kedysi VIA (C3/C7 => Nano) potreboval a potrebuje posunúť vyššie (aj servery a pod.) a k tomu smeroval R&D (finančné prostriedky ich čínskeho donora) Centaur-u "CNS".
VIA/Centaur CNS je architektúra veľkých jadier ako vyšitá so všetkým čo k tomu patrí a tak ju aj v Centaure navrhli samozrejme so všetkými dovtedajšími skúsenosťami s dizajnom x86 (x86-64).
Len pre zaujímavosť v Cnetaure navrhli dediatky microarchitektúr a aj vzhľadom na vyššie uvedené sa do reálu dostala aj hŕstka a o tom je predsa R&D.
P.S. VIAc aj s poukazom na Zhaoxin by ste sa mali dozvedieť čoskoro v rámci jedného zaujímavého rozhovoru...